Blog

Kočovný Wagón – Priestor na bytie

V tichu prírody Turčianskej kotliny stojí Kočovný Wagón. Netradičné ubytovanie, ktoré nie je len miestom na prenocovanie, ale aj pozvaním k spomaleniu, vedomej prítomnosti a návratu k sebe. Jeho zakladatelia, Lívia a Adam, sami nežijú kočovným životom, no koncept ich vagóna odráža ich vnútorné nastavenie. Túžbu po živote v súlade s prírodou, bez potreby pripútania sa k vlastníctvu.

Rozprávali sme sa o tom, ako vznikla vízia Kočovného Wagóna, ako sa ich vzťah a hodnoty premietajú do starostlivosti o priestor, ale aj o tom, prečo pre nich „udržateľnosť“ nie je len ekologickým pojmom, ale aj hlbokým osobným záväzkom k úcte – k sebe, k prírode a k životu.

Ako ste s dostali k myšlienke vytvoriť priestor, ktorý nielen ubytuje, ale aj pozýva k vedomenj prítomnosti a spomaleniu?

Vízia vytvorenia Kočovného Wagóna Adamovi vyvstala v období, kedy sme započali tvorbu  rodiny a očakávali sme prvé bábätko. V tú dobu pocítil silnú túžbu vytvoriť zázemie v lone prírody, kde by sme ako rodina mohli tráviť spoločný čas, stretávať sa s priateľmi, no taktiež zdieľať tento priestor s ostatnými a ponúkať ho na prenájom. Vytvoriť intímny priestor k spomaleniu, stíšeniu, naladeniu sa na prírodu v nás a k prehodnoteniu hodnôt. Zázemie, ktoré by nezotročovalo potenciál lokality a jej divokosti, či už duševne, alebo materiálne. Tak sa vyformovala idea ubytovania na kolesách, ktoré zopár sezón spočinie na jednej lokalite a následne sa presunie ďalej. 

Ako vnímate starostlivosť o priestor v súvislosti so starostlivosťou o seba? Prečo ste sa rozhodli používať MALINNA°?

Vnímame, že prostredie, ktoré nás obklopuje, priamo vplýva na náš bytostný stav. Čistota priestoru vytvára otisk čistoty na úrovni mysle a na jemnohmotných rovinách nášho Ja. Zároveň veríme, že naša vnútorná čistota sa premieta do prostredia, v ktorom žijeme. 

Používanie Malinna produktov je pre nás prirodzenou voľbou, odzrkadľujúcou naše vnútorné hodnoty. Minimalizmus, udržateľnosť, funkčnosť, kvalita a taktiež esencia jedinečnosti, je to, čo vedome v našom živote pestujeme a prehlbujeme. Malinnu používame doma, a taktiež je našim hosťom k dispozícii aj na wagóne. 


Je pre vás žiť s prírodou o zodpovednosti? Ako rozmýšľate o udržateľnosti?

Zámer, prehlbovať súlad nášho života s prírodou, je postavený na viacerých aspektoch. Jednym z nich je určite zodpovednosť. Voči prírode, voči prírode v nás, aj voči celku. Je to pre nás o úcte voči tomu, čo je tu a teraz, ale taktiež o úcte a pokore voči budúcnosti. 

V spoločnosti sme zvyknutí na zotročovanie. Na zotročovanie svojej vlastnej bytosti, ľudí, s ktorými budujeme vzťahy, zvierat, prostredia, prírody. Vnímame, že riešením je spolutvorba, postavená na skutočnej úcte. No taktiež je dôležité nepodceniť úctu voči sebe samým. Pretože udržateľnosť voči okoliu, ktorá je na úkor nás samotných, nie je skutočnou udržateľnosťou. 🙂

Vnímate, že ľudia dnes viac hľadajú dotyk s prírodou – alebo skôr únik od preťaženia?

Javí sa to tak, že motiváciou hľadania kontaktu s prírodou je u mnohých ľudí práve únik od preťaženia. Nám sa však opakovane potvrdzuje, že ak človek uteká do prírody s odporom voči “realite”, ktorú vybudoval, mier v prírode neobjaví. Zdroj našich rozhodnutí je dôležitý. Preto nech kontakt s prírodou nie je únikom, ale návratom. 

Ako sa dynamika vášho vzťhu premieta do fungovania Kočovného vagóna?

Budovanie tohto miesta, aj samotná starostlivosť o wagón, nám jasne odzrkadlili, že náš rešpekt jeden voči druhému je úprimný. Vo vzťahu si navzájom ctíme svoje “miesto” a rešpektujeme svoj osobný priestor. Obaja vnášame do wagónu kvality, ktoré sú nám vlastné a nezasahujeme do tvorivej energie toho druhého. Wagón je viac-menej Adamov projekt, ja – Lívia ho “iba” podporujem, občas inšpirujem, niektoré veci esteticky a hodnotovo doťukávam, a zapisujem jeho myšlienky – ako aj v tomto prípade, haha. 

Čo vám pomáha, keď sa cítite vyčerpane?

Vedomý výdych. Niekedy osamote, v ponorení do svojich osobných rituálov, ktoré nám poskytujú zazdrojovanie, inokedy naopak v spoločnom zastavení a precitnutí s rodinou. 

Väčšinu času trávime v prírode, takže tá nás konštantne dobíja, preto u nás k vyčerpaniu dochádza výnimočne.

Aké momenty máte najradšej počas rán a večerov vo vagóne?

Na ránach má pre nás najväčšie čaro prebúdzanie sa za zvuku prírodného orchestra, no taktiež uvedomenie, že naša jediná povinnosť je pomlieť si kávu. 🙂 

Obľúbené večerné okamihy pod hviezdami sú sprevádzané plameňmi ohňa, zvukom praskajúceho dreva, bubnami a smiechom našich blízkych.  

Čo pre vás znamená “kočovnosť” v dnešnom svete? Je to len forma bývania alebo aj spôsob, ako sa pozerať na čas, vzťahy a potrebu vlastniť?

“Kočovnosť” nás jednoznačne učí púšťať potrebu vlastníctva, či už v hmotnej, alebo vzťahovej rovine. V nomádskom životnom štýle sme paradoxne objavili hlboké ukotvenie. Táto kotva nemá kvalitu pripútanosti, ale naopak, je ukotvená v stave bytostnej slobody, a tak nás statky, veci, či ľudia nevlastnia.