Journal

Rituals s detskou psychologičkou Janou Zemandl.

Pri príležitosti Dňa matiek sa rozprávame v dnešnej rubrike Rituals na tému materstva s psychologičkou Janou Zemandl z Rodinná psychológia.

Jana je detská psychologička a spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. Po získaní doktorátu z psychológie na Ústave experimentálnej psychológie SAV pôsobila ako vedkyňa a vysokoškolská pedagogička, neskôr sa venovala pracovnej psychológii. Ako mama dvoch detí sa začala orientovať stále viac na prax, a dnes sa zameriava najmä na psychologické poradenstvo pre vzdelávanie rodičov a poradensky a terapeuticky rieši problémy v správaní detí. Súčasne pôsobí aj na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny na NUDCH.

Čo znamená byť mamou v kontexte dnešnej doby?

Tak sa mi vidí, že byť mamou je dnes multirola. Dokonalá mama, kamarátka, kuchárka, odborníčka na zdravú výživu, ktorá rozumie aj ortopédii, pritom má ideálne rozbehnutý vlastný projekt, a nezabudne byť pekná milá a spoločenská, dokonalá manželka milenka (svojho manžela).

Akú súčasť tvorí budovanie vzťahu matky samej so sebou, v rámci budovania vzťahu s dieťaťom?

Materstvo považujem predovšetkým za veľkú prácu na sebe. So stávaním sa mamou sa nám, mamám, otvárajú nové témy. Stratiť samu seba tak, ako som sa poznala, mať záväzok, ktorý nikdy neskončí. Spoznať lásku, ktorú som doteraz nepoznala. Na druhej strane si uvedomovať obmedzenia, ktoré to prináša pre môj svet, ktorý bol väčšinou tak krásne vystavaný. Kedy mám teraz chodiť cvičiť, a venovať sa svojim záľubám? V tomto celom nájsť samu seba je pritom tak dôležité! 

Nie je fráza, že len spokojná mama výchova spokojné dieťa. Takisto úzkostná mama výchova úzkostné dieťa. Alebo nespokojná mama vychová nespokojné dieťa. S tým teda prichádza dilema, ako vybalansovať primeranú starostlivosť o samu seba s tým, že dieťa ma naozaj potrebuje, že jeho potreby sa nedajú len tak odložiť. Na druhej strane to, ako sa dokážem postarať o seba, dáva dieťaťu posolstvo. Takisto bude ono schopné starať sa o seba. Udržať si svoje hranice, nájsť túto rovnováhu považujem za jednu z najväčších výziev materstva.

Čo matka potrebuje a málokedy si to prízná?

Najmä priznať, že materstvo má mnoho rozmerov, a že je v poriadku cítiť sa aj preťažená, slabá, vyčerpaná. Že môžem byť stále dosť dobrá mama, aj keď mám chvíľkový pocit, že by som chcela niekam utiecť. A možno ho nemám, aj tak som v poriadku. Jednoducho je v poriadku mať to rôzne.

Ako je to s honbou za dokonalosťou v materstve?

Asi tak, ako vo všetkom. S tým, že dieťa je asi jeden z najvážnejších “projektov”, ktoré riešime. Dostupnosť informácií spôsobuje zároveň záväzok a stres z rozhodovania. Niekedy odporúčam rodičom, aby sa najviac zamerali na seba, na to čo potrebujú a na to, čo potrebuje ich dieťa. Verím, že väčšina odpovedí je tam.

Považujete za dôležité, aby matka dieťaťu ukázala dôležitosť napĺňania svojich vlastných potrieb doprianím si “me-time”?

V tejto súvislosti často s klientkami, aj skupinami hľadáme “mama-time.” Absolútne áno, považujem to za dôležité. Tak, ako veľmi zdôrazňujem empatiu voči potrebám dieťaťa, presne takisto ju zdôrazňujem aj voči samej sebe. Pokúsiť sa vybalansovať tieto potreby a naplniť všetky dostatočne, to je tá najväčšia výzva materstva, o ktorej som už vravela.

Akú rolu vedia zohrať spoločné rodinné rituály v budovaní vzťahových väzieb? Ako také rituály môžu vyzerať?

Rituály kotvia, spájajú, dávajú zmysel, blízkosť a spolupatričnosť. Akýkoľvek rituál, niečo opakované, čo má význam pre nás. Často sú to práve veľmi obyčajné veci, ktoré majú práve pravideľnosťou špeciálny význam. Pravidelná prechádzka, kŕmenie vtáčikov v zime, kakao na raňajky do postele, spoločné pečenie v sobotu, čítanie pri stlmenom svetle s vôňou levandule. Naozaj nie je dôležité čo to je, ale je dôležité, že je to naše ja, že sa to opakuje. 

Čo mi pripomína, že sa práve veľmi teším na deti a naše dnešné večerné rituály. Rozprávanie, túlenie sa, čítanie, tlmené svetlá, útulno, blízkosť a dôveru. Možno o to, viac, že som celý deň strávila bez nich.