Journal

Ako zvládať najprv sám seba?

Zdenka Koristek, absolventka Zdravotnej psychológie na Univerzite v Cardiffe a certifikovaná ‘Professional Solution Focused Brief Coach’, s nami zdieľa jej vhľady ako so sebou pracovať v náročných obdobiach.

Zamerajme sa na to, čo chceme, nie na to čo nechceme – podporujeme tak zmenu v sebe i v okolí.

Úprimne. Stalo sa Vám niekedy, keď ste prechádzali ťažkými časmi, že hlboko v sebe ste vedeli, cítili, vnímali, čo by ste vtedy potrebovali, aby vám bolo aspoň o kúsok lepšie? 

A možno aj nie. Vedeli ste však, že to, čo od seba očakávate, alebo čo očakáva okolie, nemusí byť vaším riešením? Namiesto toho, ste od seba chceli a vyžadovali čosi iné, rýchlejšie, hneď, inak, tak ako to má vyzerať, keď to je ‘správne’? A to potom neviedlo k ničomu. Naopak, dospeli ste k ešte väčšej frustrácii.

Alebo ste boli konzistentní, dokázali ste to. Povedali ste si, dal/a som to. Ubralo vám to však príliš veľa energie a mnoho iného. ‘Cost efektivita’ nebola v rovnováhe. 

Prirovnala by som to k letu lietadlom, keď si mama musí nasadiť kyslíkovú masku ako prvá, aby zachránila svoje dieťa. Ak by si masku nasadila nesprávne, dokázala by prežiť, ale viedlo by to ku kyslíkovému dlhu, a následne k ďalším problémom, ktoré by sa mohli prejaviť neskôr.

Od mnohých ľuďí rôzneho veku, profesií počúvam podobné príbehy. A keď sa im to podarí inak, tak skutočne z vnútra, od srdca, akúkoľvek situáciu dokážu zvládať lepšie, po svojom, autenticky. Bez kyslíkového dlhu. Ja za seba som si podobných príkladov zažila viac. A stále mi do života podobné situácie prichádzajú. 

Po mojich mnohých viac, či menej úspěšných pokusoch sa učím viac počúvať seba, vedieť veci nechať tak, dovoliť si zastaviť a vytvoriť vlastný spôsob, ako to najlepšie dokážem zvládnuť ja. Ja v mojom svete, s mojimi možnosťami, schopnosťami, s mojou motiváciou, silou..

Prekresliť si to na môj spôsob písania poznámok, dokonca aj použiť moje obľúbené farby, pohrať sa s dizajnom tak, ako sa to páči a vyhovuje mne, tomu dáva tú moju pravú esenciu. Tú, ktorá je pre mňa tá naozaj naj. Tú, vďaka ktorej som sama sebou. Tá, ktorá sa mi môže meniť, rozvíjať. Tá, ktorá ma niekedy prestane baviť, nefunguje a aj to je celkom v poriadku. Tá, s ktorou sa môžem slobodne hrať a experimentovať.

Kolobeh? Cyklus? Proces zmeny?

Akokoľvek to nazvem, vnímam to, že keď sama dokážem zvládnuť ťažkú situáciu po mojom, tak naozaj autenticky, s mojím vlastním riešením, potom som schopná tak skutočne,  autenticky a naozaj úprimne byť oporou iným. Bez toho, aby to mne samej bralo silu, práve naopak. 

My sme systém. Všetci sme súčasťou systému. Navzájom sa ovplyvňujeme. Ak si v našom systéme urovnáme myšlienky, naučíme sa zvládať rôzne situácie, dokážeme podporiť aj celkom iný systém. Podporíme niekoho iného. Možno inšpirujeme, motivujeme, alebo podáme pomocnú ruku. Zameriame sa tak na to, čoho chceme nie len na sebe, v našom osobnom systéme, ale aj vo svete (v systéme) viac. Budeme šíriť princípy hojnosti, empatie, porozumenia, prajnosti a lásky. 

Na čo zameriame pozornosť, to bude rásť. Aj to sú princípy ‘solution focused’ prístupu. Keď venujeme čas svojmu dieťaťu môže prosperovať, keď venujeme čas svojmu telu, uvidíme výsledky, keď venujeme pozornosť tomu, čo chceme, aby bolo okolo nás, je toho viac ako dovtedy. 

Krásnym príkladom je aj to, ako sa dokážeme zomknúť, keď do našej krajiny prichádzajú ľudia, ktorí prišli zo dňa na deň o svoje domovy, blízkych. Nezávisle od postavenia, vzdelania, veku.. Ponúkame svoje domovy, materiálnu pomoc, podporu. Slová ako „Keby som bola v rovnakej situácii, tiež by som bola vďačná, keby sa našiel niekto, kto mi pomôže.“ Alebo „Ja už všetko potrebné mám, pomôžte prosím aj iným“ (žena s dieťaťom, ktorú ubytovali vo svojom byte a ponúkli jej peniaze na najbližší čas). A toto sa tu aj dnes deje v našom spoločnom systéme. Máme schopnosť zameriavať sa na to, čoho chceme vidieť okolo seba viac. 

Ako  zvládať ťažké životné situácie podľa seba

  • dopriať si, dovoliť si cítiť čokoľvek (hnev, strach, úzkosť, bezmocnosť, lásku, nádej.. Dovoliť si mať celú škálu odtieňov (aj sivej), bez pocitu viny.
  • urobiť s tým to, čo vtedy potrebujeme (vyplakať sa, rozprávať, vykričať sa, byť v tichu, predýchať.. (možno čosi úplne iné, alebo aj kombinácia) a nechať to prejsť. Experimentovať s tým a všímať si, kedy nám je čo i len o malý kúsok lepšie.
  • nestotožnovať sa s problémom, nezosobňovať si ho (to, že som nahnevaná, neznamená, že som agresívnym človekom, je to len emócia, ktorá prejde. To, že sa cítim bezmocná, neznamená, že nie som schopná čokoľvek robiť. To, že som chorá, neznamená, že ochorenie som ja. To, že som smutná, neznamená, že ja som smutná osoba, ale len to, že ja prežívam smútok). Toto nastavenie nám dá možnosť pracovať so svojím postojom, získame nadhľad. Ľahšie zvládame smútok, keď sa nepovažujeme za smutnú osobu, ale vieme, že smútok je len emócia, ktorá prejde.
  • prijatie seba a toho, čo zažívam. Vedieť to nechať prejsť, nesúdiť seba ani iných za to,  čo a v akej miere potrebujú.
  • povedať si, čo nechceme a zamerať svoju pozornosť na to, čo chceme namiesto toho.
  • sústrediť sa na ‘tu a teraz’, na moju sféru vplyvu hneď tu a teraz. Sústrediť sa na malé kroky. 

Čo môžem urobiť práve teraz v tomto momente? Keď to urobím (aj keď ešte neviem ako), čo bude pre mňa iné? 

Dokážeme si tak presne povedať, čo je v našej sfére vplyvu. Niektoré veci nedokážeme ovplyvniť, ale niektoré naopak áno. Budeme sa môcť sústrediť priamo na ‘tu a teraz’ – na to, čo môžeme, nie na to, čo nemôžeme. 

Toto dokážu s veľkou pokorou a silou aj mnohé ženy s onkologickým ochorením, aj keď toho, čo niektoré môžu je už naozaj málo. To, že sa sústredia najmä na to, čo stále môžu im dáva slobodu a možnosť byť tu a teraz, tak ako si to prajú ony. Som vďačná, že som mohla stretnúť a učiť sa od mnohých, ako túto svoju schopnost neustále posilňujú. 

  • sústrediť sa na vlastné zdroje

Vďaka čomu to zvládam takto, a nie je mi ešte ťažšie/horšie? Ako som to dokázala? Ako som k tomu prispela Ja? 

Každý z nás už má v sebe mnoho zdrojov, vďaka ktorým dokáže napríklad ráno vstať z postele. Vďaka čomu som to dnes dokázala? Doprajte si čas, popremýšľajte. Mám absolútnu dôveru a istotu v to, že vy sami ste prispeli k tomu, že danú sitáciu zvládate tak ako teraz, a nie horšie.

  • vytvárať si svoje nové zdroje, možnosti. Buďme kreatívni. Nájdime to, čo bude fungovať nám.

Keď by som bola len o malý kúsok menej vystresovaná/ý, úzkostlivá/ý, nahnevaná/ý…čo je pre mňa iné? Čo robím inak? Vďaka čomu? 

Tak ako viem, že všetci máme existujúce schopnosti a silu, viem, že si každý z nás vie nájsť aj nové možnosti ako dokáže rôzne veci zvládať. Svoje vlastné. Tie nie sú nemenné. Niekedy nám viac funguje to, inokedy niečo celkom iné. Deti sú majstrami v tom, že dokážu absolútne flexibilne, prirodzene vymýšľať a skúšať nové možnosti. Robia to tak, aby im bolo čo najlepšie. Experimentujú, hrajú sa. Bez strachu a slobodne.

Aj keď zvládanie ťažkých životných situácií je veľmi náročné, bolestivé, stresujúce, premýšľam, že by som si tú detskú vlastnosť hry a experimentovania rada nechala. Skúšať, pozorovať kedy mi je o kúsok lepšie ako inokedy. Robiť toho viac. A keď to prestane fungovať, nechať to tak, neupínať sa na niečo, a nájsť čosi celkom iné, čo mi bude fungovať. Zameriavať sa na to, čo chcem, a nie na to čo nechcem. 

Verím, že nám to vnesie nový rozmer do zvládania zložitých životných situácií. Rovnako ako pochopenie, že každý to môžeme mať celkom inak. A je to v poriadku. Keďže sme súčasťou systému, jeden od druhého závisíme. Už len keď sa o seba postaráme, a zameriame sa na to, čo chceme, mení nielen náš osobný systém, ale systém nás všetkých.. (ale bez toho, aby sme išli na kyslíkový dlh).

Zdenkinu pomoc môžete vyhľadať prostredníctvom jej webu: http://zdenkakoristek.com.