V druhom diely novej rubriky Rituals, ktorú nájdete na našom Instagrame, sa rozprávame so zakladateľkou projektu Trinity Concept, Zuzanou Kadukovou. Zameriava sa na tému postpartum, ku ktorej sa snaží pristupovať celistvo cez energiu, emócie a fyzické telo. Spája základy funkčného tréningu, pilatesu, jógy a meditácie, všetko v spolupráci s dychom.
V rámci Trinity Concept sa ako jednej z hlavných tém venuješ ženskému panvovému dnu. Prečo?
Panvové dno a jeho svaly tvoria pri mojom vnímaní absolútny základ ženského zdravia. Na celú oblasť sa vieme pozrieť celistvo a môže nám poskytnúť krásny zdroj informácii o našej energii, emóciach a fyzickom tele. Na mnoho otázok si vieme odpovedať práve cez panvové dno. Toto spojenie je pre mňa silný a intenzívny dotyk s vnútorným prežívaním a je to pre mňa výzvou v osobnom ale aj pracovnom živote.
Ako vie žena zlepšiť kvalitu svojho fyzického aj emocionálneho rozpoloženia tým, že si začne byť vedomá svojho panvového dna a naučí sa s ním správne pracovať a starať sa oň?
V panve a svaloch panvového dna sa úkrýva mnoho emócií. Úzko súvisí so základnými ľudskými potrebami, bezpečím, stabilitou. Stabilu môžeme vnímať aj na doslovnej úrovni. Panvové dno nám totiž poskytuje podporu – pre vnútorné orgány brušnej dutiny, ale aj stabilitu vo forme udržania rovnováhy. Žena je veľmi individuálna, špecifická bytosť. Niektoré z nás nemajú problém pracovať s emóciami, zvedomiť si ich, no napríklad nesprávne cvičenie či denná rutina môže svaly PD preťažovať. Niektoré z nás zas môžu cvičiť technicky správne, ale napätie a stres udržujú svaly PD v neustálej aktivácii a napätí, čo môže viesť k ich oslabeniu, inkontinencii, či iným chronickým prejavom. Rada sa na túto tému pozerám celistvo. Všetko so všetkým súvisí a moja prax so ženami mi to potvrdzuje. Čím viac informácii o prepojení majú, tým rýchlejšie si vedia na otázky zodpovedať samé. Už len tým, že o tom uvažujú, robia obrovský kus práce pre svoje fyzické a mentálne zdravie.
Ženy si myslia, že je za tým veľa práce, ale skúsenosť so ženskou komunitou ktorá je súčasťou Trinity Concept-u mi ukazuje, že je to len o nedostatku času a priestoru pre seba. Keď žena svaly panvového dna navníma, stačí že dostane impulz a pár informácii. Začne tým, že si ich na dennej báze uvedomuje, pozoruje kedy sú aktívne, kedy naopak necíti stabilitu a podporu. To je zároveň odpoveď na to, kedy ich treba posilniť a kedy naopak uvoľniť. Každá žena to má inak. Pokiaľ to nie je vážny stav, vysoké štádium prolapsu orgánov malej panvy či nejaké komplikované zrasty, príde na to sama, vedomou prácou.
Spolupracuješ najmä so ženami po pôrode, prečo? Vedia z tohto prístupu vyťažiť i ženy, ktoré tehotné nie sú, ani zatiaľ neboli?
Posledné mesiace sa paradoxne (i keď pre mňa je to vzhľadom na celosvetovú situáciu prirodzené) ozýva mnoho žien, ktoré ešte nemajú bábätko. Panvové dno je citlivé na stres, tzv. fight or flight mode, reaguje na vypäté situácie, reaguje na naše vnútorné prežívanie. Mnoho mladých žien prechádza gynekologickými ochoreniami, či problémami s chrbticou a to všetko ovplyvňuje svaly panvového dna. Neprináleží mi hodnotiť stav ženy, ako pacienta, keďže nie som lekár, ale áno, práca s panvovým dnom nie je len pre ženy po pôrode. Práca s panvovým dnom je práca s emóciami, a tie majú všetky ženy. Rozdiel vidím len v tom, že žena ktorá vynosila bábätko (nemusela rodiť vaginálne) prežila inú skúsenosť v súvislosti s panvou. Prešla transformáciou na vyššej úrovni a teda nanovo vníma vzťah so sebou, s matkou, ako matka, ale aj vzťah k životu ako takému.
Ako suvisi panvové dno s emóciou strachu a pocitom bezpečia?
Odpoveď na túto otázku by sme mohli napísať na niekoľko strán, ale začnem tak, aby ktokoľvek kto vníma svaly panvového dna len ako súčasť nášho tela bez emócii, neušiel.
Panvové dno je súčasť energetického centra v našom tele. Ak je zablokované, naše telo sa dostáva do nerovnováhy a energia ním neprúdi ďalej. Toto sa však môže počas života meniť. To ako vnímame svet sa mení. Môže to byť ovplyvnené traumou v detstve či iným nepríjemným zážitkom v dospelosti.
Náš zdroj životnej energie (Kundaliny), sídli v spodnej časti chrbtice a svaly panvového dna sa upínajú na kostrč (začiatok chrbtice).
Svaly panvového dna spolupracujú s bránicou a teda hlavným dýchacím svalom. Vieme, že ak sa necítime v bezpečí, prežívame stres, náš dych sa mení a pripravuje telo na boj či útek. Ak sa bojíme, takmer vždy podsadíme panvu, “schováme chvost” – to je falošná snaha o kontrolu nad situáciou, čo nám ale v súvislosti s panvovým dnom vôbec nepomáha. Stačí, že mám stresujúce ráno, môj dych sa mení, zrýchli, sústreďuje sa viac do hrudníka, bránica a ani svaly panvového dna nepracujú ako v pokoji. Myslím, že je vhodné vyhýbať sa stresovým situáciam, no nie je možné odrezať ich z nášho života. Za oveľa dôležitejšie pokladám zvedomenie si emócii, ktoré prežívam.
“AHA necítim sa pokojná.”
“ČO sa deje s mojím telom?”
“AKO to môžem ovplyvniť?”
“PRIJMAM túto situáciu a preberám zodpovednosť.”
V jóge sa používa výraz mula bandha – teda zámok, nachádzajúci sa v panvovom dne. Cvičenie s mula bandhou praktizujú aj muži a má viacero zdravotných benefitov. Mali by sa aj muži učiť pracovať so svojim panvovým dnom?
Práca s mula bandhou je v jogovej praxi veľmi obohacujúca. Nie je to len o pózach. To čo podľa mňa lieči, je kultivácia uvedomovania si práce s panvovým dnom počas cvičenia. Mnoho ľudí, ktorí teraz čítajú možno nevie, nikdy nepracovalo s panvovým dnom a platí to aj pre mužov. Na to, aby sme sa udržiavali v zdraví a kondícii predsa nepotrebujeme problém alebo potrebu liečiť. Byť vedomý, aj cez prácu s panvovým dnom je krásna cesta ako vnímať svoje vlastné telo. Pozorovať a nehodnotiť. Užívať si a nie len liečiť. To nie je o pohlaví, je to o pocite. Spojenie mula bandhy v jógovej praxi je prepojenie telo-myseľ-dych.
Muži rovnako ako ženy majú čím ďalej, tým viac sedavého zamestnania a ak sa pozrieme na evolúciu ľudstva, muži lovili, pracovali manuálne, niet pochýb, že téma panvového dna im bola takmer cudzia. S našim životným štýlom sa však menia i zdravotné problémy, ale krásne je, že vedomou prácou s nimi dokážeme perfektne pracovať.
Vedela by si našim čitateľom odporučiť ľahké cvičenie, ktoré si môžu zacvičiť vždy, keď potrebujú uvoľniť napätie, alebo napr. emóciu strachu?
Nájsť si na seba čas a pozorovať svoje emócie je niečo, čo znie tak jednoducho a predsa to mnoho z nás nedokáže. Myslím, že v úvode je dôležité si emóciu uvedomiť a dovoliť si ju prežiť. Nemusím ju hneď poslať preč. Občas je fajn posedieť si s ňou, doslova sa s ňou porozprávať. Ako s priateľom, nie ako s nepriateľom. Ona nás totiž pre niečo navštívila. Niečo nám chce povedať.
Ľudia chcú rýchle riešenia. Emócie a pocity chcú zajesť, zapiť, prekričať alebo prespať. Nie je to možné a vlastne bola by to škoda. Každá emócia, aj tá negatívna, je príležitosť.
Pomôcť môže aj toto cvičenie spojené s vizualizáciou:
1. Nádych nosom, dych smeruje do bruška a ďalej do panvy. Vizualizuj si rybársku sieť, ktorá padá hlboko do oceánu a uvoľňuje sa.
2. Výdych, aktivácia panvového dna. Predstav si, že rybársku sieť stiahneš zo všetkých strán a vynoríš ju z oceánu a pomaly vyťahuješ smerom k podbrušku.